Ako som sa ocitol vonku a preco ?
Ked sa zamyslam nad touto otazkou a chcem odpovedat co najjednoduchsie a najspravnejsie, tak u mna to bolo lebo som mal ciele. Ciele zivotne, profesionalne a na Slovensku boli dve moznosti. Bud by som bol byval mal v rodine byvaleho STB-aka (co som nemal) alebo by som mal v rodine sucasneho politika (rozpravame sa o dobe V.M.) , co som tiez nemal. A tak som videl ako riesenie ist do zahranicia.
Ako ma v zahranici cakali s otvorenou narucou
Zakazdym ked pridem domov, kamarati a znami hovoria : "ty sa mas". Ano mam sa, po 10 rokoch uz si to mozem povedat. Tvrdili by to iste aj vtedy, ked som byval v izbe 3x3 metre (v ktorej sme byvali 4 a prakticky sme sa striedali akurat v spanku). Tvdili by to keby museli pracovat denne 15 hodin a zarobili by tolko co u nas doma za 8. Taka bola pravda, take boli zaciatky. Mas zapal pluc a nie je pri tebe mamicka, ktora ti bude menit obklady, sefa nezaujima ze si chory a nakolko si vonku nacierno (na zaciatku) nemas poistne a tak lieky, lekara pekne cvakas. Krute ? Ale tak nejak zacinal kazdy z nas. Ti co isli do zahranicia na par mesiacov, sa zamestnali na fyzicky tazkych pracach, usetrili co mohli a hajde nazad domov. Ale ti co chceli nieco dosiahnut to mali minimalne 2 roky tazke. Preco? Z jedineho dovodu, v zahranici si jedno velke ZERO (nula) a cely tvoj dalsi osud zavisi len a len od teba. Nie od otecka, znameho a ci spoluziaka.
Co mi zivot v zahranici dal
Naucil som sa dokonale par jazykov, naucil som sa vazit si sam seba a svoju pracu. Naucil som sa povedat NIE a naucil som sa podat pomocnu ruku (pretoze viem ake to bolo dobre ked ju podali mne). naucil som sa smiat veciam, ktore by ma za inych okolnosti nastvali. Nevadil mi cernoch, Rumun, Cinan a ani Rus. To skor mi zacali vadit Slovaci. Krute ? Je to tak. Preco? Jednoduche ako facka, ked ta niekto podvedie alebo okradne bude to "TVOJ".Co mi zivot v zahranici dal po prefesionalnej stranke? Neprinalezi mi posudzovat ako merat uspech, ale pokial je uspechom ze som si viac ako sebestacny, ze na dovolenku si nemusim brat pozicku, ze auto je samozrejmost, byvame dnes uz povedal by som luxusne, na veceru ideme bez toho ze by sme museli mysliet ci vyjdeme s peniazmi na konci mesiaca, sef ma nebuzeruje, lebo ziadneho nemam. Ak toto je uspech tak ANO SOM USPESNY. Niekto zavidi? Neberiem mu to, ale je mozne ze ked on sedel doma v teplucku, ja som uzimeny sedel na stanici, lebo nas prave vyhodili z prenajmu. Rozdiel je v tom ze ja som pre svoj uspech bol ochotny obetovat. A dost vela...
A co pri zivote v zahranici boli?
Obcas boli, ze nemozem byt s blizkmi tolko kolko by som chcel. Boli, ze sa nemozeme s bratom ist opit. Takisto boli ked vidim co sa doma deje (40%). Si poviete preco ta to boli, ved si za vodou. Boli to lebo raz sa chcem vratit a 40% tich, ktori akurat len dokazu nadavat, ale nie su schopni nic so svojim mizernym zivotom spravit, tuto moju tuzbu (raz sa vratit) odsuvaju stale viac do dalekej buducnosti. Nevadi, ved ta vzdialenost je 3,4 alebo 8 hodin, to vsak nic nemeni na tom ze to bude boliet. Kdekolvek totiz budem, vzdy zostanem Slovakom. A mozno to bude odvazne tvrdenie ale Slovaci co zijeme v zahranici sme mozno viac hrdi na prislusnost ako ti co ziju v nasej vlasti. Preco ? Lebo im to nedochadza aka krasna je nasa vlast.
